Welcome to Malaysia!

Otočila som kalendár a zisťujem, že máme za sebou prvý pol rok v Ázii. Prináša nám stále veľa nových impulzov, zároveň už máme nejakú základňu priateľov, zázemie. Teplo ani miestne búrky nás nevyvedú z miery, často sa mi podarí už aj rozoznať kedy nás mraky obídu a kedy radšej utekať schovať sa. Chýba mi viac prechádzok do prírody, niektoré európske potraviny a ten pocit, keď sa vonku človek nadýchne chladného čerstvého vzduchu.

Čo je u nás asi najnovšie je, že sme sa presťahovali. Znovu! Celá akcia trvala dva dni aj s vybalením všetkých vecí – spätne nechápem, čo mi predtým trvalo tak dlho na balení??:D V predošlom dome sme sa postupom času necítili dobre, od začiatku bolo niečo treba riešiť/opravovať a vyplynulo na povrch viacero negatívnych záležitostí súvisiacich s chodom celej rezidencie. Jeden príklad za všetky – po mesiaci uzávierky bazéna kvôli výmene podlahy naokolo ho k radosti rezidentov otvorili. Tak ako bol. Viete si predstaviť ako vyzerá voda v bazéne, čo stojí celý mesiac v týchto horúčavách, bez akéhokoľvek zásahu či náznaku čistenia?! Myslela som, že to je zlý vtip, bohužiaľ. Poviem vám, v tomto počasí je každodená hodinka s deťmi v bazéne ozajstnou spásou.

A tak sme síce boli nútení zaplatiť pokutu za predčasné vypovedanie zmluvy, ale stále sa nám to oplatilo – pretože nervy i zdravie máme len jedny. Hlavne, máme z tohoto kroku fajn pocit. Náš nový domov je menší (len 1 poschodie, yes!), útulnejší, novší, starajú sa tu o všetko a je to rezidencia plná rodín s deťmi. Večer sa hrajú na ulici pred domami, bicyklujú sa, je tu živo a veselo.

Porovnanie s “ghost townom” predtým (za necelé 4 mesiace sme susedove deti videli vonku asi 2x) je 100 ku 1. Aby ste pochopili-väčšina rezidencií (či už s domami alebo bytmi) je postavená tak, že má spoločné priestory, kde sa môžu ľudia stretávať a využívať vybavenie pre vlastné potreby. U nás je to hlavne bazén, posilňovňa, basketbalové ihrisko, pingpongový stôl, dva parky s jazierkami, ihriskami a cestičkou na behanie či prechádzku okolo celého areálu. Ten je oplotený, s hlavnou bránou so strážnikmi, ktorí dbajú na to koho vpustia dnu.

Po šiestich mesiacoch ešte ťažko môžem hovoriť, že som si na všetko zvykla. Ale toľko ma toho už neprekvapí, a dokonca mnohé veci už ani nevnímam. Verím, že podobné skúsenosti ako načrtnem nižšie budete mať aj z iných krajín, minimálne v Ázii určite. Zopár vecí, ktoré sú tu skrátka INAK a môžu vás prekvapiť – niektoré pozitívne, iné negatívne.

  • Teplo & vlhko, lacno & chutne. Lebo teplo nemusí byť len horúce a suché a lacné jedlo len junk food či nepoživateľné. Myslím, že to často ľudí najviac prekvapí. Ako málo môžu stáť naozaj výborné pokrmy a že aj keď slnko nepečie nad hlavou, teplu ani vlhku sa nedá ujsť.
  • Úprimný záujem o komunikáciu. Všetci sa s vami chcú porozprávať. Vyzistiť ako sa voláte, ako sa volá vaše dieťa, chytiť ho na ruky alebo aspoň pozdraviť. Česko ani Slovensko obvykle zaradiť nevedia (“Close to Germany?”) ale zaujímajú sa. Naozaj a s úsmevom. S tým súvisí, že miestni sú tak nejak celkovo pozitívnejšie naladení. Krásny príklad sú situácie v obchode. Keď zabudnem (zasa raz) zaplatiť tovar z prekliatej non-halal časti tam kde treba a vyložím ho na “bežný” pás. Pokladníčka s úsmevom vraví:”Nevadí, počkáme, odbehnite si, jasné.”. Ani žiadne nepríjemné pohľady ostatných zákazníkov sa nekonajú.
  • Mestá nemyslia na chodcov. Čím to je? Opäť za to môže teplo. Pre valnú väčšinu obyvateľstva to znamená jediné – nechodiť pešo. Pre koho by sa teda budovali chodníky, prechody, nadchody…Netvrdím, sú miesta a časti KL (najčastejšie parky) kde sa aj poprechádzate. Avšak toho, že tu nachodíte kilometre sa obávať príliš nemusíte. Niekedy aj GoogleMaps klame, keď tvrdí, že tadiaľto vedie trasa pre peších a v skutočnosti by musela viesť cez 8 pruhov bez prechodu, po krajnici. Je to trochu zvláštne, nemať možnosť dostať sa z bodu A do bodu B pešo. Alebo hoci “len tak ísť”, bezcieľne sa motať kade človeka nohy (či nos ;)) zavedú. Avšak netreba sa obávať, mestská doprava v KL funguje fajn, deti obvykle dopravné prostriedky milujú (hlavne “to metro bez šoféra”) a ešte je aj lacné. V menších mestách ako Melaka, Ipoh či George Town je to trochu inak – tam už je to aj na celodenné túlačky v uličkách, hoci niekedy pôjdete viac po ceste ako po chodníku.
  • lah slang. Keď sa bavíte s miestnymi po anglicky, veľmi rýchlo si všimnete slovíčko, ktoré používajú v každej druhej vete. “Sorry, lah, I was stuck in traffic” “No worries, lah” “How do you find Malaysia? Is it very hot here, lah?” Je to akýsi neurčitý pojem, ktorý má dopĺňať vetu. Slovná vata. Netreba ju skúšať prekladať či dešifrovať hlbší význam.
  • Cestná premávka a predpisy. Veľa pravidiel tu buď neriešia alebo otvorene porušujú – motorky si prejdú na červenú keď uznajú za vhodné. Odbočovať vľavo na červenú je tiež úplne normálne a veľakrát ma už vytrúbili akože na čo čakám? (No veď je iba červená, že :)) Zvykla som si na jazdenie “v protismere”, motorkárov zo všetkých strán, dokonca aj čiastočnú ignoráciu dopravných značiek a predpisov
  • Čo sa týka detí v autách to je kapitola sama o sebe – úplne pravidelne sa mi stávalo, že pri jazde Grabom (kým sme nemali auto bol to pomerne často využívaný prostriedok) bežne chalanom ponúkali miesto vpredu, jeden taxikár presviedčal Tobiho dokonca za jazdy. Že nech si prelezie, aby sa vzadu netlačil! Tobi pripútaný klasickým pásom bez podsedáku, Timi tiež, ja so Šarlotou v lone pripútaná. Všetci s vďakou odmietame, taxikári nechápavo hľadia na nás i na naše pásy. Ak ich teda vôbec nájdeme, pretože ich okrem turistov zjavne nikto nehľadá.
  • (ne) čistota a vzťah k životnému prostrediu. Dobre, teraz nechcem iba haniť, pretože vzniká veľa milých startupov a osvetu šíria mnohé eko či bezobalové obchody aj organizácia Zero Waste Malajzia. A povedzme si úprimne, ani na Slovensku či v ČR nie sme vždy najviac eko-friendly. Ale hádam nikomu z nás by nenapadlo po dopití nápoja v aute vyhodiť kelímok von oknom. Len tak – za jazdy či na križovatke. Tu sa to deje dosť často. Bohužiaľ. Z pláže odídu celé rodiny po pikniku a všetok neporiadok tam po sebe nechajú. To, že by si mohli priniesť jedlo vo vlastných (znovupoužiteľných) nádobách je momentálne no go. A to je len špička ľadovca, samozrejme.
  • Nemyslím si, že to v Malajzii veľmi zlé, určite sú na tom aj horšie krajiny, ale pri tom aké je tu všetko pomerne pekné a moderné ma to zas a znovu prekvapí. Rovnako úroveň čistoty trebárs na záchodoch či v hoteloch býva občas tragikomická.
  • Príbor = lyžica + vidlička. Ak sa ocitnete v reštaurácii, máte na stole paličky a príbor, vyberte si. Avšak nôž by ste hľadali zbytočne, málokto ho totiž nepoužíva. Môžete teda skúsiť poradie ako miestni – paličkami, vidličkou a lyžicou alebo rukami. Neexistuje pokrm, ktorý by bez noža nedal zjesť. Nezvyk to je, ale zvyknete si.

Myslím, že v Európe sme na tom naozaj veľmi dobre – či už v snahe o starostlivosť o seba, svoje okolie alebo bezpečnosť. Na druhú stranu by sme mohli od miestnych absolvovať lekciu v priateľskom vystupovaní a pozitívnom prístupe. Budú sa usmievať a nadväzovať konverzáciu aj keď sa trebárs ponáhľate. Pretože oni sa príliš neponáhľajú, to bude asi tým. A ja sa to učím tiež, aj keď nevedieť kedy môžete čakať opravára (zásadne príde buď hodinu vopred alebo 2h po termíne) je občas dosť nemilé. No môžete si byť istý, že vám nikto nevynadá ak zavolá spred domu a vy nie ste doma, že ako je to možné – skrátka príde inokedy :)

Ma’am, everything is ok, lah? :)

PS: pánov tu oslovujú “boss”.