Koľko z vás sa vo svojom živote na dlhší čas niekam presťahovalo? Celkom by ma zaujímalo, ako ste sa s tým popasovali? Čo ste pokladali za najľahšie a čo najťažšie? My máme spoločných sťahovaní zopár za sebou, a pri každom sa mi najviac osvedčili dve veci – 1) čo najskôr sa zorientovať v okolí a 2) nájsť si tie “svoje” veci a ľudí v ňom. Znie to na prvé počutie ako triviálna záležitosť, no sú to pre mňa prvé a dôležité kroky k tomu, aby som sa v danom meste/krajine ozaj zabývala. Aby som sa tu necítila len ako na návšteve či na dovolenke, ale aspoň trochu “ako doma”.
Prvému bodu výborne nahráva dnešný internetový svet, kedy veľa informácií zistí človek vopred či už cez mapu, sociálne siete alebo na rôznych FB skupinách. Samozrejme, fyzicky sa zorientovať je potrebné a žiadúce :) A s tým súvisí bod číslo dva – na nás platí jedlo! Obľúbená kaviareň, reštika kde nás zdravia už od dverí a nadviažeme bežnú komunikáciu, atď. Napríklad už teraz tu mám pani, ku ktorej chodíme na trh kupovať OZAJSTNÝ chlieb (tzn. nie toastový a nie gumený bez chuti). Vždy sa poteší, keď nás vidí, prehodíme pár slov a dá deťom kus pečiva či pizze do ruky grátis. Dokonca sme sa dohodli, že mi prinesie najbližšie kvások a skúsim si z neho upiecť niečo aj sama.
Chalani sa veľmi tešia zo škôlky. V tom, že chceme, aby nejakú navštevovali sme mali jasno, akurát pôvodný plán bol začať až od októbra. Natrafili sme však na jednu, kde nám boli sympatickí a ponúkli možnosť vyskúšať si to tam aspoň na pár dní (a zadarmo). Bolo to zrejme dobré rozhodnutie, pretože T+T sú úprimne nadšení. Škôlky a školy tu existujú viaceré typy – verejné, súkromné a medzinárodné. Verejné sú zadarmo, vyhradené pre malajských občanov. Súkromné už sa platia a majú pomer detí rôzny, v závislosti od náboženstva či hlavného jazyka. Sú školy a škôlky čisto moslimské, rovnako ako iba čínske či kórejské. Medzinárodné sú zamerané na rodiny zo zahraničia alebo aj lokálov, čo chcú svojim deťom zabezpečiť prípravu na pokračujúce štúdium mimo Malajziu. Nájdete tu austrálsku, britskú, americkú, atď. Hlavným jazykom býva angličtina a program v nich je postavený tak, aby zodpovedal podobným školám kdekoľvek na svete.
Naša škôlka je súkromná, s vyučovacím jazykom anglickým, a deti ktoré ju navštevujú sú prevažne lokálne z čínskej, a indickej komunity, ale prevažne rôzne zo zahraničia (Európa, Ázia, Afrika). V celej škôlke je zhruba 18 detí na 5 učiteliek, na niektoré aktivity sú rozdelené podľa veku, no väčšinu majú spoločných. V čom sa asi najviac odlišujú škôlky tu od tých v ČR/SR je, že sa tu nosia uniformy a iná je aj denná náplň. Počíta sa s tým, že sa krpci naučia čítať, písať, počítať a hrať na klavíri. Samozrejme, všetko je to formou hry a zábavne podané, ale asi celkom intenzívne. Po prvých dvoch týždňoch vie Tobi napísať čínske číslice od 1-10, zaspievať Happy birthday song po malajsky, rozoznať niekoľko čínskych znakov rôznych slov, prečítať noty C-durovej stupnice a zahrať ich správne na klavíri. To všetko v angličtine, jazyku, ktorý doposiaľ nikdy na dennej báze nepoužíval. Timi si tiež veľa pamätá, hlavne anglické slová a výrazy, podľa jeho slov i učiteliek zatiaľ hlavne pozoruje a nasáva. Páči sa mi, že napriek relatívne silnému zameraniu na vzdelávacie aktivity nikto na nič netlačí, nerieši – dávajú mu svoj čas a len ponúkajú možnosti zapojiť sa.
Všetci sa tešíme z presťahovania do domu! Má prosím pekne 3 poschodia, 5 spální, obývačku, dve kuchyne a 6! kúpeľní. No nepýtajte sa ma kto to bude upratovať! :D Hneď prvé dni nás privítali 7cm šváby, ktoré sme snáď natrvalo odplašili a teraz nám už len občas večer robia spoločnosť neškodné jašteričky. Okrem toho sme riešili nefunkčný sporák, niekde netečúcu inde zas pretekajúcu vodu, zapojenie internetu, atď. Deti majú radosť z 50m bazéna a vodného ihriska, rady sa hrajú aj na predzáhradke. Naproti nám žije niekoľko rodín s deťmi, ale asi chvíľu potrvá, kým sa vzájomne spoznáme a nadviažeme kontakt.
Takže takto si my tu tvoríme ten domov. Nachádzame si to svoje a zároveň prijímame veľa nového. Najbližšie to tuším vidím na článok zo sekcie #okienkozmalajzie, pretože vecí, ktoré tu fungujú ináč než u nás každý deň objavujem niekoľko a musím si ich spísať skôr, než mi začnú pripadať úplne bežné a normálne :)
Deti na palube 