Pred rokom o tomto čase po prebudení sa na “prasknutie vody” prichádzame do Podolí. Tých 9 dní čakania po oficiálnom termíne sa mi zdalo nekonečných, a tak som pokojná a vlastne sa akoby teším. (Tešiť sa na pôrod, haha!) Doktorka sucho konštatuje, že teda bez kontrakcií to bude ešte na hooodně dlouho, mňa posiela prenocovať na rizikové a manžela domov (“..se hezky vyspíte a ráno Vás paní zavolá k porodu…”).
O 2,5 hodiny, jeden natočený monitor a zhruba 20 kontrakcií je Timon k prekvapeniu všetkých prítomných na svete. Peťa budím na diaľku so slovami “No, si to nestihol, malý už je tu…Tak rýchlo príď, nech ho uvidíš!” Mohla som už vtedy tušiť, že taký aký bol jeho príchod – rýchly, hlučný, svojský a napriek tomu úžasný – presne taký bude aj on sám.
Timonko, všetko najlepšie! Si náš najpresnejší každodenný budíček s veselým zvonením a širokým úsmevom, neúnavný tester rodičovskej trpezlivosti a najväčšia Tobiho láska, ktorý by za teba aj svoje najobľúbenejšie autíčko položil. Nebyť teba, nevieme čo je to mať dve deti totálne odlišnej povahy a rozvahy a asi bláhovo žijeme v príjemnej bubline plnej rodinného pokoja. Ale táto realita je predsalen oveľa lepšia, šťastnejšia, farebnejšia. Takže ďakujeme, že si si nás vybral a môžeme ťa sprevádzať na ceste životom. Želáme ti doň veľa energie, hravosti, odvahy a hlavne zdravia.
♥ ľúbime ťa
mama&apu&tobi
Deti na palube 