Montessori > DIY Vkladačky a vhadzovačky

Pred zhruba dvomi mesiacmi sa začal Timon zaujímať o vyberanie vecí z nádob, krabíc, kníh z poličiek a oblečenia zo šuflíkov. Hovorím si, vyberanie a vyťahovanie ti ide, chlapče, a čo vkladanie a ukladanie naspäť? Do veľkých nádob (krabica od lega, box na kocky) to zmákne nahádzať sám, tak som mu skúsila ukázať zopár menších, Tieto jednoduché vkladačky sú vhodné pre deti zhruba vo veku 8-12 mesiacov. Po 1 roku začnú zaujímať aj zložitejšie, s rozoznávaním a  vkladaním rôznych tvarov.Vzala som prázdnu plechovku s plastovým vrchnákom – tie sú najlepšie (napr. od Cara, umelého mlieka, atď.), pretože sa do nich ľahko vyrezáva a stačí mať vlastne len jednu nádobu a meniť na ňu vrchnáky. Ja som začala s týmito kolíkmi zo zatĺkačky – Timi ich vie dobre uchopiť a snaží sa vkladať do nádoby. Niekedy mu to ide hneď, inokedy sa netrafí, a tak skúma prečo tá diera nefunguje? Skúša, otáča, trasie plechovkou až kým nedostane dnu všetky kolíky. Potom mu pomáham už len s otvorením vrchnáku – vysypať von ich opäť zvládne sám (a rád). Ono sa možno zdá, že tieto zručnosti sú triviálne, no precvičuje si presnosť, koordináciu, logické premýšľanie a aj trpezlivosť. Do budúcna plánujem vymeniť vrchnák a môže vkladať rôzne tvary – (kocku, loptu, hranol) alebo spravím viacero dier, aby to skúsil trebárs so slamkami. Vyšším levelom tej istej hry je plechovka a lá pokladnička – čiže otvor s užšou štrbinou. Ono by sa dala použiť priamo nejaká šporkaska, ale mince do nej sú príliš malé, bála by som sa, že ich bude ochutnávať. Takže to odporúčam až pre staršie dietka, ktoré majú ochutnávanie za sebou. Túto plechovku s papierovými “mincami” som robila ešte pre Tobiho, ktorého bavila pomerne dlho, bol schopný sa s ňou hrať aj hodinu vkuse. Timon zatiaľ bojuje s jemnou motorikou, pretože na to, aby dostal mincu do plechovky ju musí správne otočiť, a ešte aj trafiť do štrbiny. Trénuje si pritom pinzetový úchop, ktorý je dôležitý neskôr napríklad pri písaní a kreslení ale aj jedení príborom. Na vhadzovanie sú dobré aj veľké gombíky, ktoré budú vydávať iný zvuk po dopade do plechovky a pre bábo sú samy o sebe zaujímavým predmetom skúmania.Momentálne Timiho najobľúbenejšou je krabica s loptou. Originálna krabica so šikmou plochou vovnútri je obvykle drevená, rovnako ako lopta, takže po vhodení a dopade na tácku vydá príjemný zvuk. Ja som vyrobila podobnú z kartónovej krabice, ktorú som oblepila páskou a funguje dostatočne, aj keď drevená by bola iste krajšia. V Montessori sa používa s cieľom pochopiť koncept stálosti predmetov. (pozn.: nie som si celkom istá prekladom, na anglických stránkach ju nájdete pod názvom object permanence box ) Princíp je jednoduchý – dieťa má za úlohu vhodiť loptičku do diery v krabici. Lopta sa vygúľa von a zostane v pripevnenom šuflíčku, takže sa neodkotúľa preč. Dieťa tak zisťuje, že lopta nikam nezmizla- naopak, je tu, a je to tá istá, ktorú dnu vhodilo. V období od 8. mesiaca začína bábätko chápať, že niečo, čo nevidí naďalej existuje. Mama odchádzajúca z miestnosti. Ocko ukrytý za plienkou pri hre “na schovku”. Okrem tohoto uvedomenia si neustálym opakovaním precvičuje koordináciu oko/ruka, a koncentráciu pri vhadzovaní. Keď sa do diery netrafí, lopta sa odkotúľa preč – má teda skúsenosť aj s príčinou a následkom. Trafím sa – vyjde von. Netrafím sa – odkotúľa sa do miestnosti. Nemenej podstatný je prežitok dosiahnutia úspechu vlastným snažením ako môžete vidieť z videa na mojom FB/IG.