Bývanie > Zariaďujeme detskú izbu / postele

Trúfam si povedať, že čo sa týka balenia a sťahovania, nie som žiadne béčko. Mám na to svoj systém, zoznamy, postup a tak doposiaľ každý náš presun do iného bytu prebehol v zásade nekomplikovane. Tobi sa napríklad sťahoval vo svojom krátkom živote už štyrikrát. Narodil sa a bývali sme spoločne v 2+kk (na 4.poschodí bez výťahu, never again!), odtiaľ na rok smer Štokholm, minulé leto sme sa vrátili a s očakávaním prírastku do rodiny sme si vybrali prenájom väčšieho bytu. Bohužiaľ, museli sme sa odtiaľ predčasne odsťahovať a tak byt, v ktorom sme teraz (od februára tohoto roku) sme našli, zbalili a presťahovali sa za neuveriteľných 14 dní.

Na jeseň nás ale čaká sťahovanie znova, o to náročnejšie, že bude zahŕňať aj zariaďovanie celého bytu, čoho sa trochu desím. Nie som vôbec zariaďovací typ, asi na to nemám ani talent, beriem to ako také nutné zlo, ktoré je súčasťou možnosti vlastného bývania, kde vám nikto znenazdajky nevypovie zmluvu či nezakáže premaľovať steny.NÁŠ byt bude síce 4+kk, ale počítame s tým, že chalani budú zatiaľ obývať jednu izbu. Na samostatné izby majú ešte času dosť a budú (dúfam) radi, že budú mať svoj spoločný priestor, kde budú môcť fungovať bez rodičov. Verím, že sa tak naučia ohľaduplnosti jeden voči druhému,  deleniu sa o veci a skôr ich to ešte viac zblíži než rozdelí. Už teraz, keď má Tobi vlastnú izbu (Timi spí s nami v spálni) ju často využívajú na hry s autíčkami, vláčkodráhou, prezeranie knižiek. No ako zariadiť relatívne malú miestnosť (12m2) pre dve deti, toho času 1 a 3 roky?

Inšpirujem sa, ako inak, najmä na Pintereste. Pomáha mi ale ešte aj moja kamarátka Evička, ktorá má architektúru a dizajn v malíčku a dokáže ma usmerniť v premýšľaní pri využití priestoru. Pozná našu rodinu, takže vie, čo sa nám zhruba páči a aké riešenia by nám mohli najviac vyhovovať. Tým, že izba bude malá, počítam s ňou len s nasledovným: postele, priestor na knižky a čítanie, skrinky či komody na uloženie oblečenia, poličky na zopár hračiek, hrací priestor. Jednu stenu alebo jej časť využijeme na kreslenie, pravdepodobne s tabuľovým náterom. Pracovný stôl zatiaľ potrebovať nebudú, ten poriešime časom.

Gro hračiek budú mať aj tak v obývačke – máme to tak aj teraz a nechceme to meniť, považujeme tento priestor za rodinný a trávime v ňom vždy najviac času. Rovnako tu majú deti malý stolík na kreatívne “dovádění” – po skúške v poslednom byte viem, že zatiaľ musí byť práve v obývačke. Zo začiatku sme ho dali do detskej izby a Tobi mal aj k pomôckam (pastelky, farby, papiere, razítka, atď.) tým pádom voľný prístup. Malo to svoje výhody aj nevýhody. Výhodou bolo, že si omnoho viac kreslil a tvoril, keďže mal všetko priamo pod nosom. Nevýhodou bolo to isté – nie vždy je fajn, ked sa dieťa zobudí skôr než rodič a začne si samé lepiť či maľovať vodovkami. Tobias je síce celkom poriadkumilovný, no rovnako rád má svoj “kreatívny neporiadok”, a ten sa s mladším všetkopožierajúcim súrodencom skrátka nezlučuje.

Na riešenie spánku mám dilemu či ísť rovno do poschodovej postele alebo do dvoch klasických, resp. rastúcich postelí. Poschodka by ušetrila veľa priestoru, ale trochu sa bojím pádu z výšky. Alebo že nebudeme vedieť zabrániť tomu, aby sa Timi nevybral v noci náhodou za bratom hore na návštevu. Páčia sa mi domčekové postele, no tento nápad som viac-menej zavrhla, pretože do malej miestnosti nie sú praktické. Ak by ste sa ale chceli podobnými posteľami inšpirovať a prečítať si zopár výhod i nevýhod, píše o nich aktuálne Radka na Kusanec/baby blog.

Uvediem zopár inšpirácií – na tejto prvej posteli je super úspora priestoru a mám pocit, že je dieťa hore dostatočne chránené pred pádom. Zahŕňa úložné priestory, je svetlá, drevená. Spravila by som ju akurát naopak, tj. so schodíkmi pri stene a poličkami namiesto zábradlia.

Druhá je zrejme klasická KURA z IKEA, len premaľovaná na bielo. S použitím nižšieho matracu položeného na rošte by mal Timon viac miesta – s takto vysokým by som mala pocit, že je príliš stiesnený – a ušetrilo by ma to uvažovania nad realizáciou zábrany kvôli pádu. Teoreticky by sa dala namiesto matracu dočasne umiesniť dole aj jeho detská postieľka bez jednej bočnice. A zostalo by tak dole miesto aj na hračky či knižky.

Klasickému riešeniu s dvomi posteľami sa nebránime tiež – bolo by to bolo momentálne najmenej finančne nákladné, pretože by sme použili postele, ktoré máme. Na obrázku je pekná idea s poličkami za hlavou, kde môžu mať každý svoje hračky a iné poklady. Mínusom je najväčší zaberák na priestor, no možno čarodejnica Evička vykúzli nejakú alternatívu.

Posledná posteľ, ktorá mi príde, že zahŕňa viacero vecí, čo sa mi páčia dohromady je táto. Namiesto tej šedej časti na sedenie by som ale vytvorila druhú posteľ. Chalani by boli pri sebe, mali by po ruke knižky a domček by mohol byť využiteľný na zavesenie dekorácií alebo aj ako bunker po prehodení deky cez strechu. V tomto smere je inšpirácií  plný internet a určite sa k tomu v nejakom ďaľšom článku o zariaďovaní dostanem. Momentálne potrebujem vyriešiť tú najviac praktickú otázku, teda primárne do akého typu a usporiadania postelí vlastne ísť. 

Ako by ste riešili spánok súrodencov v jednej izbe vy a ktorý z týchto spomenutých nápadov vám príde najrozumnejší? Vopred dík za názory a rady!