Raz som sa tak ráno prebudila na pterodaktylí spev – neviem síce aké zvuky tieto tvory vydávali, no predstavujem si, že asi takéto – pozriem do postieľky vedľa a vidím, že sa na mňa usmieva malý človek. Taký naozajstný. Už to nie je iba bábo, s ktorým sa človek ňuchňá a drží ho v náručí. Kedy sa toto stalo?? Za posledného 1,5 mesiaca som mala pocit, že sa čas ešte viac zrýchlil, v súvislosti s tým, ako sa začal Timi viac pohybovať a nadobúdať samostatnosť. Dnes nielen lozí, sedí ale aj sa posledné dni sám stavia pri nábytku. Po byte sa presúva suverénne, keď si zmyslí odoberie sa do inej izby objavovať priestor. So spánkom to má tak – keď sa nikam neponáhľame a mohli by sme všetci vyspávať, vstáva o 6.00. Na minútu presne. Keď sa ale niekam chystám s deťmi vyraziť, budík si zo zásady nenastavujem, veď načo, keď mám jeden živý vedľa seba – samozrejme vtedy spí až do ôsmej, takže zaspíme všetci rad radom. Okrem toho ale spí pekne, v noci vstáva už takmer od pôrodnice len raz a cez deň si zas minimálne dvakrát, obvykle trikrát schrupne. Už rozoznáva známe osoby, naťahuje ruky, otáča sa k nim a usmieva. Zároveň je ale veľmi spoločenský a nadväzuje rád kontakty aj s cudzími deťmi či dospelými. Čo sa zvukov a slovnej zásoby týka, rozoznávam “ham ham”, keď je hladný a trochu zúfalé “maaaamaaaa”, keď je zlý svet a len sedí, plače, zvíha ruky a dovoláva sa ma. Skvele ovláda prskanie, brmkanie a taký ten zvuk jazykom o podnebie.
Má prvé dva zúbky, zopár jemných vlasov (s ryšavými odleskmi), 8,4kg a 71,5cm. TOP aktivity:
- Baran baran buc. Ale rád má aj rôzne riekanky, pri ktorých ho šteklíme, hýbeme rúčkami a nohami a on sa raduje. Jazykovú bariéru nerieši, berie české ( Koulela se brambora, Šiju boty..), slovenské (Ťap-ťap-ťapušky) ale aj maďarské ( Ecc pecc kimehetsz).
- Blbnutie s bratom. Väčšinou teda blbne Tobias a Timon sa na ňom rehoce, ale počíta sa to. Naháňačka okolo kresla, skákačka po posteli, špliechanie vo vani – vo dvojici je život veselší.
- Stavanie sa na nohy a pohyb popri nábytku. Chalan si občas verí natoľko, že sa pustí najprv jednou rukou, potom aj druhou. Drží sa buď zubami alebo sa len zľahka pridržiava lakťami. A občas pri tom spadne ako hruška.
- Rozčuľovanie sa. Z mnohých strán počúvam, od známych aj neznámych: “On vyzerá ako také spokojné a vždy usmiate bábätko!”. Áno, je. Ale len do okamihu, kým mu nič neberiete z ruky/z úst/z dosahu. Alebo kým ho neobliekate. Alebo nepripútavate do kočíka/autosedačky. Alebo sa mu nesnažíte utrieť tvár od totálne rozpatlanej chrumky až v oku. Ale inak hotový anjelik.
- Práčka. Fascinujúci objekt nr.1. Od pozorovania pohybu až po “pomoc” pri vešaní, nenechá si aktivity s praním ujsť.
- Pitie vody. Doma väčšinou s mojou asistenciou rovno z pohára, vonku z fľaše so slamkou. Veľa sa pri tom smeje, aj sa napije, aj sa obleje, no je to najmä veľká zábava.
- Žužlanie. Krabičky, rohy knižiek, penové puzzle, dvierka na kuchynke, topánky (to je len jeho nenaplnená túžba, tie ho žužlať nenechávame :)).
- Búchanie a bubnovanie. Namiesto paličiek používa ruky alebo čo nájde v okolí, bubnuje a búcha na všetko. Najviac sa mu páči napríklad búchať nafúknutým balónom o zem alebo rukou do dverí. Pokúša sa napodobniť aj tlieskanie, no ešte sa nevie príliš trafiť jednou rukou o druhú ;)
TOP pesnička: Já mám koně, Medveďku daj labku.
TOP knižka: Môj macík a všetky, čo si práve číta Tobi. Najviac tie okienkové, to sa dobre trhá (a potom žužle).
TOP jedlo: cestoviny, banán, kukuričné chrumky a chlieb. Ale aj čokoľvek iné, čo sa dá jesť rukami. Naopak neobľubuje pohánkové chrumky, špenát ani brokolicu.
Často dostávam otázku, či cítim veľký rozdiel medzi tým mať jedno a teraz dve deti. Takto, je to viac neź jedno, takže spoločne logicky narobia napríklad viac neporiadku a hluku. Tiež zladiť potreby a túžby dvoch je komplikovanejšie, než keď je prvorodený sám a v zásade sa nemusí nikomu prispôsobovať. Ale s dvomi je to doma veselšie, vo všetkých ohľadoch. Rozdiel, nerozdiel, nemenila by som :)
Deti na palube 