Otvorene priznávam, som totálny kresliaci antitalent. Moje autá sú v skutočnosti len obdĺžniky na kolesách – ale zato s detailmi ako sú svetlá či kľučky na dverách. Na zložitejšie zviera než mačku si netrúfam, pretože aj tá vyzerá, že má niektorý zo svojich siedmich životov dávno za sebou. Preto keď Tobi objavil pod vianočným stromčekom u babi knižku Nauč ma kresliť (Nauč mě kreslit – V.Hegerová / Axióma), moje srdce tíško zaplesalo. Sama by som ho kresliť naučila len veľmi ťažko, takto sa teda môžeme niečomu priučiť obaja. On na mladé a ja na svoje “staré” kolená :) Môj starší syn totiž kreslenie zbožňuje, dokonca aj jednou z najobľúbenejších hier vo vani je kreslenie takouto pastelkou. Momentálne sa prešvihol do fázy, kedy svojim čmáraniciam dáva konkrétne významy, formuluje tvary a vytvára situácie. Naposledy mi opisoval nekonečno čiar, kruhov, bodiek a trojuholníkov ako svoju novú izbu a umiestnenie všetkých predmetov v nej. Keď takto tvoríme spolu, ja niečo s vypätím všetkých síl nakreslím a pýta sa ma: “Čo to je?”. Ja sa ho pýtam naspäť: “Čo myslíš ty, že to je?”. Akože hra, chápete. Ale tak v 50% prípadoch povie vždy niečo iné, než čo to malo byť. Veľmi povzbudivé indeed.
Knihou sprevádzka postavička Psíka Rafa, ktorý postupuje od najjednoduchších tvarov až po náročnejšie obrázky zvieratiek, rakety, princeznej. Na jednej dvojstrane sa venuje vyjadreniu emócií kresbou, na inej dáva návod na rodinný či autoportrét. Väčšie deti si môžu s jeho pomocou vytvoriť pohľadnicu alebo ceduľky na darčeky. Postup k nakresleniu obrázkov je vysvetlený krok za krokom, cez základné tvary (“Nakresli telo v tvare kruhu.”), ktoré sú k precvičeniu v úvode knihy. Pre mňa osobne má jediné mínus, cez ktoré sa neviem preniesť a ním sú strany k dokresleniu časti obrázku alebo s grafomotorickými cvičeniami. Nedokážem žiaľ prekonať vžité “do kníh sa nepíše”, a tak je pre mňa ťažké Tobiasovi vysvetliť, že do tejto knihy kresliť a písať môže, že je to dokonca žiadúce. Riešením by mohlo byť, aby boli pracovné strany vytrhávacie, na slabšom papieri alebo iným spôsobom odlišné od zvyšku knihy, ku ktorému sa dá vrátiť a zachovať tak knižku nepopísanú.
Ako môžete vidieť na fotkách, Tobiho výtvory sa celkom blížia tým mojim. Čo znamená, že musím na sebe v tomto smere zapracovať, keďže zas taký veľký rozdiel v nich nie je. Isté je, že odkresľovanie mu ide, a zatiaľ sa pri ňom viac veci “podobajú” než pri spontánnej kresbe. Myslím, že len podľa obrázkov v knihe by to nenakreslil, dôležitým bodom preňho je pozorovať moje pohyby ruky a následne sa ich snažiť čo najviac napodobniť. Sústredene si tiež precvičil držanie ceruzky aj pomenovanie jednotlivých tvarov.
A na internete ma zaujali ešte ďaľšie knihy o kreslení pre najmenších (2,5 – 4roky), napríklad Jak se pastelky učily kreslit alebo První kreslení. Prajem pevnú ruku pri kresbe a budem rada, ak sa so mnou s dielami svojich detí podelíte v komentároch!
Deti na palube 