Od októbra sme sa s chalanmi stali častými návštevníkmi otvorených výtvarných herní v Národní galerii. Obdivujem lektorky pripravujúce program, ktoré zakaždým prídu s jednoduchými a efektnými nápadmi. Niekedy je to hra so svetlom, inokedy so sádrou, deti sa zoznámia aj s netradičnými umeleckými technikami a materiálmi. Rozhodne nečakajte “obyčajnú” výtvarku so štetcom, farbami a koniec!
Sviatky a časť januára sme trávili ešte na Slovensku, preto sme dlhšie vynechali a Tobi sa ma celý uplynulý týždeň nedočkavo pýtal kedy už pôjdeme do galérie. Tentokrát boli dielne venované téme tvorby umenia z bežných vecí z domácnosti, z vecí okolo nás. Na inštalácii, ktorú vidíte na prvej fotke si deti mali povyberať z hromady rôzne predmety a snažiť sa z nich spraviť vlastnú reťaz. Tú potom osvetľovali cez farebné filtre a pozorovali hru s tieňom. Tobiasov výtvor je ten celkom napravo – obsahuje zhora nadol púzdro na dudlík, zubnú kefku, vidličku a košík na štipce. Nepodarilo sa mi dozvedieť, či bol výber predmetov náhodný alebo v tom je hlbší zámer, umelec bol v kreatívnom rauši.
Veľkú zábavu sme si spoločne užili pri ďaľšej hre s tieňom – tentokrát išlo o vyberanie predmetov za osvetleným plátnom. Tobi mal hádať, čo je čo – to ho ale nebavilo, viac ho nadchlo ukazovať veci a hádanie zostalo na mne.
Pri nasledujúcom tvorení sme strávili najviac času, až toľko, že sme (snáď po prvý raz) nestihli prejsť všetko, čo lektorky v herni pripravili. Keby som tušila aké nadšenie môže spôsobiť jednoduché maľovanie na sklo jarovou vodou! Toto je jedna z aktivít, ktorú si ukladám do pamäti na teplejšie dni, dá sa ľahko pripraviť aj doma a dieťa sa spoľahlivo zabaví. Ak pridám gumenú stierku, zábava získa ďaľší rozmer a nakoniec možno aj tie balkónové dvere či okno zostanú krásne vyleštené.(ha-ha-ha)
Jednou zo zastávok bola aj tvorba diel z dostupných vecí typu plastové poháriky, plastové vidličky, špongie na riad či slamky. Deti tiež bavilo skladanie obrázkov z tvrdých cukríkov – na priesvitnú podložku rozbalili cukrík, ktorý natreli štetcom namočeným vo vode (tým prilepili) a tvorili rôzne obrazce. Bohužiaľ, toto sa mi na fotku nepodarilo zachytiť, naháňala som Tobiasa, ktorý deťom nepozorovane cukríky z diel odlepoval a jedol ich. Je to závislák!
Tesne pri konci odniekadiaľ vytiahol tieto obrie okuliare a chcel “fotku,fotku!”. Ešte nakuknutie do stálej kolekcie, kde sme sa ale tentokrát dlho nezdržali, pretože koniec herne v čase obeda znamená len jediné – oddych v prilehajúcej kaviarni Café Jedna.
Herne sa konajú v priestoroch Veletržního paláce a sú určené rodičom s deťmi vo veku 1,5 – 5 rokov. Každá má obvykle súvis s niektorým z diel zo stálej kolekcie či prebiehajúcej výstavy, ktorú si môžete v rámci zaplateného vstupného ísť pozrieť. Je tiež celkom bežné, že rodičia prídu aj s mladšími súrodencami – najmenší spia (Timon môže ísť príkladom) a pre lezúňov sa tu vždy nájde nejaká jednoduchá a bezpečná aktivita, ktorej sa môžu venovať. Jediné, čo nemajú vo Veletržáku poriešené je bezbariérovosť – do galérie sa vstupuje cez schody, no zatiaľ vždy mi s kočíkom pomohol ochotný pán z ostrahy.
Deti na palube 